Ihe osise nke Burkina Faso

Ihe osise nke Burkina Faso
art of an area
obere ụdị nkeart of the Earth Dezie
Akụkụ nkeculture of Burkina Faso Dezie
ihu nkeBurkina Faso Dezie
mba/obodoBurkina Faso Dezie
Ihe nkpuchi osisi, njiri mara nke ejiri ọnụ na anya na-apụta, ogologo imi kwụ ọtọ, mpi abụọ n'elu isi. N'ihu ihu niile kpuchie ya na ọmarịcha geometric gbawara agbawa. Ihe fọdụrụ nke pinkish n'elu ihu. Oji eriri uwe akwa sechara gburugburu ala nke nkpuchi. Dị ka nkwenkwe Bobo si kwuo, chi Wuro kere ụwa wee họpụta nwa ya nwoke, Dwo, iji nyere ụmụ mmadụ aka. Ihe mkpuchi Bobo niile na-eje ozi dịka ụzọ eji emekọrịta ihe n'etiti mmadụ na chi ndị a; Ụfọdụ na-anọchi anya chi n'onwe ha ebe ndị ọzọ, nke a na-akpọ bolo masks, na-egosi anụmanụ na ndị mmadụ. A na-agbakarị ihe mkpuchi bolo dị ka nke a maka ntụrụndụ

Nkà nke Burkina Faso bụ ngwaahịa sitere na akụkọ ọdịnala bara ụba. N'otu akụkụ, nke a bụ n'ihi na ọ bụ nanị mmadụ ole na ole si Burkina aghọla ndị Alakụba ma ọ bụ Ndị Kraịst. [1] Ọtụtụ n'ime omenala nka oge ochie nke Africa mara nke ọma ka echekwara na Burkina Faso n'ihi na ọtụtụ mmadụ na-anọgide na-asọpụrụ mmụọ ndị nna ochie, na mmụọ nke okike. N'akụkụ dị ukwuu ha na-asọpụrụ ndị mmụọ site n'iji ihe mkpuchi na ihe osise a pịrị apị. Ọtụtụ n'ime mba ndị dị na mgbago ugwu Burkina Faso aghọọla ndị Alakụba, ebe ọtụtụ mba ndị dị na ndịda Burkina Faso bụ ndị Kristian. N'ụzọ dị iche, ọtụtụ ndị Burkina Faso na-aga n'ihu na-ekpe ekpere na ịchụ àjà nye mmụọ nke okike na mmụọ nke ndị nna nna ha. Ihe si na ya pụta bụ na ha na-aga n'ihu na-eji ụdị nka anyị na-ahụ na ụlọ ngosi ihe mgbe ochie na Europe na America. [2]

Otu n'ime ihe mgbochi bụ isi n'ịghọta nkà nke Burkina Faso, gụnyere nke Bwa, bụ mgbagwoju anya n'etiti ụdị nke Bwa, " gurunsi ", na Mossi, na mgbagwoju anya nke ndị Bwa na ndị agbata obi ha n'ebe ọdịda anyanwụ. ndi Bobo . Mgbagwoju anya a sitere na ojiji ndị uwe ojii French na-achị ndị ntụgharị Jula jiri mee ihe na mmalite narị afọ. Ndị ntụgharị okwu a lere mmadụ abụọ ahụ anya dị ka otu, yabụ na-akpọ Bobo dịka "Bobo-Fing" na Bwa dịka "Bobo-Oule." N'ezie, mmadụ abụọ a abụghị ndị ikwu ma ọlị. Asụsụ ha dị nnọọ iche, usoro mmekọrịta ha dị nnọọ iche, n’eziekwa, nkà ha dị nnọọ iche. N'ihe gbasara ụdị nka ọgbaghara ahụ sitere n'eziokwu na ndị Bwa, "gurunsi'" na Mossi na-eme ihe mkpuchi nke ejiri ụkpụrụ eserese na-acha uhie uhie na ojii kpuchie. Nke a bụ nnọọ ụdị ndị Voltaic ma ọ bụ Gur, ma gụnyekwara Dogon na ndị ọzọ na-asụ asụsụ Voltaic . [3]

  1. Roy, Christopher D. "Countries of Africa: Burkina Faso," Art and Life in Africa, Countries Resources. Archived from the original on 2014-01-15. Retrieved on 2014-04-14.
  2. Roy, Christopher D., "Art of the Upper Volta Rivers," 1987, Paris, Chaffin.
  3. Art & Life in Africa - The University of Iowa Museum of Art. uiowa.edu. Archived from the original on 2013-06-30. Retrieved on 2014-04-14.

© MMXXIII Rich X Search. We shall prevail. All rights reserved. Rich X Search